reklama

Povedal: Skoč! ... a ja som skočil

Po politike, športe a filozofii sme sa dostali ku skokom z lietadla. V tej chvíli sme si neuvedomovali, čo to znamená: skočiť z lietadla. Po dvoch týždňoch som dostal email "Pánové máte padáka", s pripojenou pozvánkou k lekárovi. Ani na chvíľu som nezaváhal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Obrázok blogu

V pondelok sme absolvovali zdravotné testy. Doktorka skontrolovala pulz, tlak a oči. Zobrala štyri stovky a potvrdila pripravený formulár. Prvá prekážka bola za nami, sme zdravotne schopní.

V utorok, po zaplatení kurzu a krátkom úvode do tajov parašutizmu a sky-divingu, sme sa vybrali tam, kde to všetko začalo. Rozoberali sme intšruktážne video, ako stvorené pre vyplašených nováčikov. Bol to posledný pokus odradiť nás, od nami vysnívaného cieľa. Video nám ukázalo všetky krízové situácie, ktoré sa môžu stať pri skoku z lietadla. Inštruktorka nás upokojovala, že keď všetko urobíme ako máme, tak sa nám nič nemôže stať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som sa vracal domov, rozhodol som sa jasne, treba sa dôkladne pripraviť. Od toho okamihu som si užíval každý deň ako by bol posledný, bol to skvelý týždeň. Neexistoval žiadny problém, práca bola zábavou a do obchodu som už nechodil. Nebol dôvod, v sobotu som mal predsa vyskočiť z lietadla.

Vo štvrtok sme absolvovali ďalší výcvik. Išntruktáž o tom čo treba urobiť hneď po vyskočení z lietadla, počas letu a pri dopade na zem. Prešli sme všetky krízové situácie a všetky možné aj nemožné prekážky. Ako pristávať do vody, na strechu, na strom. Ako odhodiť padák, otvoriť záložný. Dokonca sme natrénovali parakotúľ.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V piatok večer, pri ceste z práce som si všimol západ slnka, dovtedy vec nehodnú povšimnutia. Svet bol zrazu krásne miesto pre život a veci s tým súvisiace.

Nadišiel deň D. V sobotu som bol hore už o piatej. Chcel som raňajkovať, ale nebolo čo ani kam. Presnejšie žalúdok som mal ako v ohni, a odvahu som nenabral ani na benzínke, na ktorej sme sa zastavili cestou na letisko.

Po krátkom teste, ktorý pozostával z opísania odpovedí z manuálu a nekonečnom kolotoči skokov z dvojmetrovej výšky, to nakoniec prišlo.

Obliekol som si kombinézu, nasadil prilbu, pridelili mi dokonca padák! ... modrý ... moja obľúbená farba. Inštruktor nás skontroloval, v mysli som si zopakoval, čo všetko treba urobiť keď vyskočím: krok, nohy spolu, ruky spolu, padák sa otvorí, odbrzdiť, napumpovať, vyrovnať tlak, skontrolovať výškomer, pozrieť doľava, tri otočky, pozrieť doprava, tri otočky, sledovať vietor a výšku, počúvať vysielačku, poletovať a pekne pristáť na nohy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred lietadlom sme sa zoradili. Nastupovali sma poslední, pretože z lietadla sme mali "odísť" prví. Inštruktor nás pri dverách ešte posledný krát skontroloval.

Pri vstupe do lietadla som si uvedomil, že jediná cesta z lietadla je cez tieto dvere a dvere sa otvoria vo výške 1.8km. Rozmýšľal som, že som sa musel úplne zblázniť.
Sadol som si hneď ku dverám. V lietadle bolo už na prvý pohľad vidno, kto kam patrí. ľudia, ktorí mali skákať z výšky 4km sa smiali, ostatným do smiechu nebolo.

Let prebiehal normálne. Sledoval som výškomer na hrudi a snažil som sa to porovnať s tým, čo som videl z okna. V našej výške sa dvere otvorili. Bol som rád, že som nebol prvý. Ten človek sa postavil do dverí a s otvorenými ústami pozeral na zem. Viditeľne sa mu nechcelo, vysadzovač ho trošku zatlačil a už ho nebolo. Pre tých čo to nezažili: vidíte dvere a človeka, on urobí krok a ostanú len dvere! Ja viem normálne, ale výškomer ukazoval takmer 2km!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Postavil som sa ... prešiel ku dverám ... ruky k sebe ... krátky pohľad dole ... rozlúčka so životom ... počul som "Skoč!" ... a ja som skočil!

Ten kto ma videl by povedal: urobil krok, nohy od seba, rukami mával na všetky strany.
Ja som to vnímal inak: nevidel som nič, ani neviem ako prešlo prvých pár sekúnd. Otvoril som oči, odbrzdil padák a už som letel. Pozrel som sa dole, videl som svoje vlastné nohy, ako sa hompáľajú vo výške 1.5km. Pozrel som sa hore, padák - plachta plná vzduchu, ktorá ma držala vo výške a staral sa o to, aby som nezletel medzi tie malé bodky na zemi.

Padák, nohy, výškomer a tak dookola, až kým som nebol blízko zeme. Videl som, ako sa približuje ... vo vysielačke praskalo a inštruktor sa ma snažil naviesť na to správne miesto. Mne to bolo jedno, žiadna otočka, letel som rovno ... priamo do poľa.

Dopad na zem nebolo až taký zlý. Pristál som na nohy, potom na kolená a potom som sa pekne vyváľal. Prežil som!

Bol to naozaj silný zážitok. Neskôr, som to ešte niekoľko krát zopakoval. Ďalšie skoky som už absolvoval so všetkým, čo k tomu patrí. Užil som si každú sekundu v lietadle aj vo vzduchu.

Sny sa snívajú preto, aby sa žili.

Marián Mirilovič

Marián Mirilovič

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som Slovák, ktorý sa narodil a žil pod Vysokými Tatrami v malom a predsa tak veľkom meste Svit. Zoznam autorových rubrík:  Česť práciSvet 2005Slováci v ČecháchIT a ľudiaKeď rozum zostane stáťNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu